Bratislava 11. júl 2026 - Stratený pas, úraz, dopravná nehoda alebo zadržanie políciou za hranicami Slovenska. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pripomína, že v prípade nepredvídaných udalostí môžu občania SR využiť nepretržitú konzulárnu asistenciu prostredníctvom Medzinárodného operačného krízového centra (MOKC), ktoré je pripravené poskytovať konzulárnu pomoc 24 hodín denne, sedem dní v týždni a vo všetkých časových pásmach sveta.

„Aj pri dôkladnej príprave sa môžu počas dovolenky vyskytnúť krízové situácie, ktoré človek nedokáže ovplyvniť. Slovenskí občania sa však v takýchto prípadoch môžu spoľahnúť na sieť našich zastupiteľských úradov po celom svete a predovšetkým na prvú pomoc v podobe núdzovej linky Medzinárodného operačného krízového centra,“ zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár.

Pracovníci MOKC sú podľa jeho slov pripravení poskytnúť potrebné informácie, usmerniť občanov pri riešení vzniknutej situácie či sprostredkovať pomoc prostredníctvom zastupiteľských úradov, ak je to potrebné. Letná sezóna je podľa slov šéfa slovenskej diplomacie v tomto smere každoročne najvyťaženejším obdobím.

Počas minulého roka vybavilo MOKC od 1. júna do 31. augusta spolu 2.206 telefonických hovorov. Najviac sa ich týkalo cestovných odporúčaní (391), cestovných dokladov (293), strát a krádeží (218), víz (198) a legalizácie dokumentov (188). Časť dopytov smerovala aj k úkonom matričných úradov (78), zraneniam a hospitalizáciám (56), zadržaniam či obmedzeniu osobnej slobody (40) a tiež úmrtiam v zahraničí (37).

„Od začiatku tohto roka sme vybavili takmer 10-tisíc telefonických podnetov a dožiadaní, čo je už dnes viac než za celý vlaňajší rok, kedy ich naše centrum prijalo celkom 7.104. Prevažnú väčšinu z nich, cez 99 %, vyriešili pracovníci MOKC priamo, bez potreby kontaktovať veľvyslanectvo SR,“ informoval generálny riaditeľ sekcie konzulárnej a medzinárodnoprávnej MZVEZ SR Igor Pokojný.

Zároveň doplnil, že popri telefonických hovoroch vybavili zamestnanci krízového centra aj vyše 4.500 e-mailových podnetov. Zásadný nárast podľa jeho slov ovplyvnila vojenská eskalácia na Blízkom východe, ktorá si začiatkom marca tohto roka vyžiadala logisticky náročný proces evakuácií občanov SR späť na Slovensko.

Šéf slovenskej diplomacie vyzdvihol, že vyťaženosť a praktický prínos občanom Medzinárodného operačného krízového centra každý deň potvrdzuje význam jeho založenia v októbri 2024.

„Pomoc našim občanom je jednou z kľúčových priorít slovenskej zahraničnej politiky. Krízové centrum funguje ako prvý kontaktný bod, ktorým zabezpečujeme okamžitú dostupnosť konzulárnych služieb Slovenkám a Slovákom, ktorí to potrebujú, bez ohľadu na časové pásmo alebo pracovnú dobu veľvyslanectiev,“ vyhlásil minister J. Blanár.

MOKC úzko spolupracuje so zastupiteľskými úradmi SR v jednotlivých krajinách, ktoré naďalej zabezpečujú konzulárne úlohy a pomáhajú občanom SR. Ako priblížil generálny riaditeľ I. Pokojný, aj konzulárna pomoc má svoje hranice a slovenská diplomacia ju môže poskytnúť len v jasne vymedzených právnych rámcoch a na základe pravidiel a legislatívy príslušného štátu.

„Zastupiteľské úrady nemôžu napríklad uhradiť náklady na zdravotnú starostlivosť, zaplatiť pokuty ani zabezpečiť prepustenie z väzenia. Môžu však sprostredkovať kontakt s miestnymi úradmi, zdravotníckymi zariadeniami či rodinnými príslušníkmi a odporučiť právnu alebo tlmočnícku pomoc,“ uviedol I. Pokojný.

Ministerstvo tiež odporúča občanom, aby sa pred cestou dostatočne pripravili, počas pobytu v zahraničí rešpektovali miestne zákony a zvyklosti, sledovali bezpečnostné odporúčania pre danú krajinu a vyhýbali sa rizikovým oblastiam či masovým zhromaždeniam a protestom. Všetky aktuálne cestovné odporúčania sú uvedené na webovej stránke ministerstva, ako aj na stránkach zastupiteľských úradov v časti Cestovanie/Oznamy a upozornenia pred cestou.

Slovenská diplomacia vyzýva občanov SR, aby sa bezplatne zaregistrovali pred každou cestou do zahraničia na webovej stránke MZVEZ SR. Registrácia je dobrovoľná a slúži na to, aby ministerstvo a zastupiteľské úrady SR mohli v prípade krízovej situácie občanom rýchlejšie poskytnúť pomoc. 

V prípade núdze sa môžu občania Slovenskej republiky obrátiť na Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ SR na telefónnom čísle +421 2 5978 5978, prípadne na emailovej adrese mokc-mzv@mzv.sk. Núdzová linka slovenskej diplomacie je k dispozícii nepretržite 24 hodín denne 7 dní v týždni vo všetkých časových pásmach.

Rím 10. júl 2026 – Podpora urýchlenia prístupového procesu štátov západného Balkánu do Európskej únie pri dôslednom dodržiavaní stanovených pravidiel patrila medzi hlavné témy ministerského zasadnutia členských krajín skupiny Priateľov západného Balkánu v Ríme. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár s tým, že rokovania nadviazali na stretnutie v rovnakom formáte, ktoré hostilo Slovensko historicky prvýkrát 12. mája 2026 v Bratislave (podrobnosti o ministerskom zasadnutí Priateľov západného Balkánu v Bratislave).

„Všetky témy, ktorým sa venujeme, majú jeden cieľ – na základe jasne stanovených pravidiel zrýchliť integračný proces štátov západného Balkánu do Európskej únie. Musí to byť férové voči všetkým, pretože v opačnom prípade bude frustrácia obyvateľov tohto regiónu narastať. Bolo to totiž už pred 23 rokmi, kedy im bolo v Tesalonikách sľúbené, že raz budú členskými krajinami Únie,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Minister Juraj Blanár v tejto súvislosti pripomenul, že Slovenská republika patrí medzi zakladajúcich členov neformálnej skupiny Priateľov západného Balkánu a aktívne sa zapája do iniciatív podporujúcich európsku integráciu regiónu. Podľa jeho slov sa v uplynulom období podarilo dosiahnuť viacero konkrétnych výsledkov vrátane schválenia Plánu rastu Európskej únie pre západný Balkán v hodnote šesť miliárd eur či začatia príprav prístupovej zmluvy s Čiernou Horou.

„Musíme riešiť veci konštruktívne a odstrániť politické prekážky, ktoré sa za ten čas vytvorili. Som veľmi rád, že sa postupne podarilo posunúť viaceré procesy dopredu, či už ide o Plán rastu EÚ pre západný Balkán alebo nový impulz pre rozširovanie, ktorý vyslali Francúzsko a Nemecko. Aktuálne tiež pracujeme na dosiahnutí zrušenia roamingových poplatkov v rámci regiónu západného Balkánu. To sú kroky, ktoré vedú k zjednodušeniu života občanov na jednej aj druhej strane,“ priblížil J. Blanár.

Súčasne vyzdvihol, že už doposiaľ štyri krajiny regiónu sú súčasťou Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), pričom ide o Albánsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko.

Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ spolu s partnermi zo západného Balkánu v rámci zasadnutia diskutovali o ďalšom smerovaní politiky rozširovania Únie, príprave budúcich prístupových zmlúv či aktuálnej politicko-bezpečnostnej situácii v regióne. Rokovania následne pokračovali na tému strategickej autonómie Európy s presahom na štáty západného Balkánu, ako aj jej prínos pre EÚ a západný Balkán.

„Hovorili sme tiež o rozvoji spolupráce v oblastiach agropotravinárskej výroby, kritických surovín, dodávateľských reťazcov a dopravnej konektivity, ktoré sú významné z pohľadu bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európskej únie,“ uviedol Juraj Blanár a doplnil, že na zasadnutí v Ríme sa zároveň prvýkrát zúčastnilo aj Maďarsko, ktoré prejavilo záujem stať sa plnohodnotnou súčasťou zoskupenia.

Popri ministerskom zasadnutí absolvoval šéf zahraničných vecí SR aj rokovanie s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Talianskej republiky Antoniom Tajanim. Šéfovia diplomacií diskutovali o vzájomných slovensko-talianskych vzťahoch, ako aj o podpore rozširovania Únie o kandidátske krajiny.  

V rámci pracovného programu si minister J. Blanár zároveň uctil pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika položením venca k jeho buste na historickom cintoríne Verano a rovnako pamiatku sv. Cyrila pri jeho hrobe v Bazilike sv. Klimenta v Ríme.

Priatelia západného Balkánu predstavujú neformálne zoskupenie siedmich členských štátov Európskej únie (Slovensko, Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko). Iniciatíva vznikla v roku 2023 z podnetu vtedajšieho rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga s cieľom podporiť rozširovanie Európskej únie, posilniť dialóg so štátmi západného Balkánu a urýchliť ich integračný proces.

Fotogaléria z pracovnej cesty ministra Juraja Blanára v Taliansku

Vyjadrenie ministra J. Blanára

Bratislava 10. júl 2026 – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár privítal novelu zákona o národnostných skupinách, ktorú tento týždeň schválil rakúsky parlament. Novela takýmto spôsobom po prvýkrát na ústavnej úrovni zakotvuje všetkých šesť autochtónnych menšín v Rakúskej republiky vrátane slovenskej.

Ako priblížil minister J. Blanár, v Rakúsku žije, pracuje alebo pôsobí približne 50-tisíc slovenských krajanov.

„Pre túto komunitu ide o dôležitý krok posilňujúci ich právne postavenie. Chráni slovenskú identitu a otvára dvere k systematickejšej podpore našej kultúry a jazyka, čo je pre nás mimoriadne zásadné, keďže jednou z priorít vlády SR je práve podpora Sloveniek a Slovákov žijúcich v zahraničí s cieľom pomáhať v ich rozvoji a zároveň šírení a zachovávaní slovenského jazyka, našej kultúry, tradícií,“ vyhlásil šéf zahraničných vecí SR.

Súčasne zdôraznil, že kľúčovou prioritou slovenskej diplomacie je rozvoj bilingválneho vzdelávania mladých krajanov za hranicami Slovenskej republiky.

„Máme záujem dosiahnuť pozitívny posun v dlhodobej diskusii o stabilnom a udržateľnom financovaní bilingválnej Komenského školy vo Viedni, ktorá robí pre zachovanie slovenskej identity v Rakúsku neoceniteľnú prácu,“ doplnil Juraj Blanár a vyjadril poďakovanie partnerom v Rakúsku za prijatie novely zákona, ktorá bude ďalším významným pilierom bilaterálnej spolupráce Slovenskej republiky a Rakúskej republiky.